Šúsaku Endó patrí k popredným zjavom japonskej povojnovej literatúry. Získal niekoľko významných cien cien (Akutagawovu, Tanizakiho, Mainiči, Šinčó) a jeho diela vychádzajú vo francúzskych, ruských, anglický a iných prekladoch. Hoci pre väčšinu jeho próz je typická konfrontácia orientálneho svetonázoru s európskym, v románe More a jed odhaľuje Endó predovšetkým zhubný vplyv vojny a japonského militarizmu.
Za námet mu poslúžili historické skutočnosti, a to lekárske pokusy, ktoré sa za druhej svetovej vojny konali v Japonsku na amerických zajatcoch. Autor sugestívne zobrazil bezduchosť a surovosť japonských dôstojníkov a nastolil závažné problémy, ako je zodpovednosť jednotlivca za svoje skutky pred spoločnosťou, ľahostajnosť a bezcitnosť človeka voči človeku a i. Ponecháva pritom čitateľovi dosť priestoru na to, aby si príbeh sám dotvoril a zamyslel sa nad ním. Čím román len získava na pútavosti.
