Dielo nositeľa Nobelovej ceny za literatúru G. G. Márqueza je našim čitateľom dobre známe z prekladov románov Sto rokov samoty, Patriarchova jeseň a Kronika vopred ohlásenej smrti. Až po výjdení týchto kníh pritiahli zaslúženú pozornosť i Márquezove prvé prózy, ktoré spracúvajú tému histórie Kolumbie metódou tzv. magického realizmu.
V diele Opadané lístie, naznačujúcom línie autorovej neskoršej tvorby, sa prvý raz stretávame s mestečkom Macondom. Jeho postupný úpadok stelesňuje hlavný hrdina príbehu, lekár, vydedenec spoločnosti a terč nenávisti obyvateľov. Dramatický príbeh je podaný vnútorným monológom troch postáv: otca, dcéry a vnuka.
Hrdinom dlhšej novely Plukovníkovi nemá kto napísať je hrdý veterán, ktorý márne čaká na svoju penziu a po synovej smrti žije osamotený. Jeho jedinou nádejou je kohút, ktorého plukovník pripravuje na zápasy, symbolizujúci vzdor a vieru v budúcnosť.
Próza Zlá hodina pôsobivo zobrazuje ovzdušie násilia, letargie a strachu, čo v meste rozsieva obávaný starosta, ktorý sa usiluje nájsť pôvodcov hanopisov odhaľujúcich skorumpovanú morálku.
Preložil: Vladimír Oleríny
