Souad má sedemnásť rokov a je zamilovaná. V jej dedine, rovnako ako v mnohých iných, láska pred manželstvom znamená smrť. Rozsudok nad „zneuctenou“ dievčinou má podľa rodiny vykonať jej švagor. Souad si vypočuje svoj trest zamknutá vo vedľajšej izbe. Nasledujúci deň vešia na dvore pred domom bielizeň, keď k nej pristúpi švagor, poleje ju benzínom, škrtne zápalkou a upáli zaživa. V očiach dedinčanov sa muž stáva hrdinom. Jeho zločin sa považuje za „zločin pre česť rodiny“, no v skutočnosti ide o zbabelú vraždu. Popravca nič neriskuje, jeho zločin nikto nikdy nevypátra a zriedkavo ho niekto odsúdi. Souad napriek hrozivým popáleninám ostáva ako zázrakom nažive. Pred smrťou ju zachránia susedia, no v nemocnici sa ju opäť pokúsi zabiť vlastná matka otrávenou vodou. Po týchto skúsenostiach sa Souad rozhodla, že celému svetu povie pravdu o barbarských praktikách, ktoré ešte stále panujú v rôznych častiach sveta. Upálená zaživa je volanie o pomoc. Volanie, aby sa prelomilo tiché tabu, ktoré zahaľuje smrť týchto žien – obetí zákona mužov.
Souad (pseudonym, svoje skutočné meno nezverejnila) sa narodila roku 1957 alebo 1958 v malej zajordánskej dedine. Žila v nej až do roku 1970, kedy uvrhla rodinu do hanby tým, že mala predmanželský pomer. Podľa miestnych tradícií ju za to rodina mohla potrestať smrťou, čo sa aj stalo – jej švagor ju polial benzínom a podpálil. Vtedy sa skončil jej prvý život – v Jordánsku je úradne mŕtva. Jej druhý život sa začal v Európe, kde sa prebrala v nemocnici po vyše dvadsiatich operáciách. Za svoj život vďačí Jacqueline Thibaultovej z humanitárnej organizácie Zem ľudí (Terres des hommes). Má 45 rokov, žije na neznámom mieste v Európe, ukrytá pred svojou rodinou. Pracuje ako sekretárka. Je vydatá, má dve dcéry a jedného syna. Svoj životný príbeh sa rozhodla vyrozprávať kvôli manželovi. Jej najväčším želaním je, aby sa táto kniha dostala až do jej rodnej krajiny, aby si tamojší ľudia uvedomili, že tí, čo páchajú „zločiny pre česť rodiny“, nie sú hrdinovia, ale vrahovia.
