Najnovšiu knihu známej slovenskej herečky, už etablovanej autorky Zuzany Cigánovej (finalistky ceny Anasoft litera z roku 2008 za knihu Šampanské, káva, pivo) je možné nazvať trpkokrásnym príbehom o zložitom bytí (škaredej) ženy, ktorá je navyše osamelou matkou. O žene, ktorá nemohla žiť veľkými vecami, tak žila malými. Spojenie skúseností a vynikajúceho pozorovacieho talentu spolu s nevídanou empatiou pri psychologizácii postáv robí z tohto textu hodnotné dielo.
Obsah tvorí dokonale odpozorovaná všednosť každodennosti, podaný je pritom nevšednou formou povyšujúcou rozprávanie na umenie. Každý odsek je tu minipríbehom, poviedkou s pointou alebo s niekoľkými. Tvrdá realita sa spája s fantáziou, prelína sa bdenie a snenie, dokonale splývajú udalosti a pocity, žité a túžené.
Dielo sa môže navyše pýšiť vysokou jazykovou úrovňou, používa širokú paletu slov – od tých najobyčajnejších, úderných, až po tie najoriginálnejšie; všetky zdrobneninky a všetky štipľavé slová spolupracujú na vytvorení ohromne výstižnej atmosféry. Autorka pri písaní vsadila na svoju schopnosť ukázať nám kúsok z nás a našich všedných strastí a radostí, nech žijeme kdekoľvek na svete. A to umeleckou a pritom dokonale uveriteľnou formou. To robí z tejto knižky nielen atraktívny kúsok do našich knižníc, ale aj časť nášho kultúrneho dedičstva zasluhujúceho ocenenie.
