Príbeh priateľstva Karola Wojtyłu a rodiny Półtawskej

Wanda Półtawska, o ktorej pred niekoľkými rokmi počas návštevy Bratislavy písali aj Katolícke noviny a ktorá tento rok získala Cenu Antona Neuwirtha za ochranu života, sa narodila v Lubline. Ako mladá skautka sa zapojila do odboja proti nacistickej okupácii. V roku 1941 ju zatklo gestapo a internovalo do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Bola odsúdená na trest smrti, ktorý nebol vykonaný, ale spolu s ďalšími väzeňkyňami slúžila ako „pokusný králik“ pri pokusoch nacistického lekára Karla Gebharda, popraveného po Norimberskom procese.
O pekle, ktoré prežila, svedčí v autobiografickej knihe Bojím sa snov, preloženej do nemčiny, angličtiny, japončiny a taliančiny. Po skončení II. svetovej vojny začala na krakovskej Jagelovskej univerzite študovať psychiatriu, aby pochopila myslenie človeka schopného spáchať také ukrutnosti. V tých rokoch sa spoznala s mladým univerzitným kaplánom Karolom Wojtyłom. Postupne sa Wanda, jej manžel Andrzej a ich štyri deti stali jeho rodinou. V roku 1962 bola Wanda zázračne uzdravená z rakoviny po tom, ako sa za ňu u talianskeho kapucína, pátra Pia, prihovoril krakovský biskup Wojtyła. Keď sa ako arcibiskup rozhodol založiť Inštitút pre manželstvo a rodinu, Półtawsku poveril jeho vedením.b