Omerpaša Latas

Autorovi bola udelená Nobelova cena. vo Andrié (1892 – 1975), nositeľ Nobelovej ceny, uzatvára svojím posmrtne vydaným románom Omerpaša Latas voľnú trilógiu o Bosne (Trávnička kronika, Most na Drine, Omerpaša Latas).
Toto posledné obdobie, ktoré Bosna prežíva pod tureckou nadvládou, je obdobím búrlivým — začínajú sa vyhrocovať konflikty medzi starým feudálnym spoločenským zriadením, zaťaženým konzervatívnym orientálnym myslením, a medzi novými myšlienkovými prúdmi, prichádzajúcimi z Európy. Osmanskú ríšu treba zreformovať a nepokoje utíšiť. Podujme sa na to jeden zo sultánových význačných vojvodcov Omerpaša Latas, preslávený svojou ukrutnosťou najmä pri potláčaní vzbúr feudálov v Albánsku, Sýrii a Kurdistane. Román je vlastne kronikou ústredného „hrdinu Miéu Latasa, poturčeného Srba z dediny Janja Gora, ktorý dosiahol v Turecku rozprávkovú kariéru. Andrič vykreslil s psychologickou prenikavosťou závratné hlbiny Omerpašovéj duše, chorej od ctižiadosti a neukojenej túžby po moci. Ľudia okolo neho, celý jeho palác sa priam hemží zvrátenými a vyšinutými povahami, in-trigánmi, pätolizačmi, zlodejmi, pretože tento mravne narušený človek nemôže mať pri sebe ľudí statočných. A zatiaľ za hrubými múrmi Omerpašovho háremu sa po ročnom nešťastnom manželstve spíja jeho krásna zabudnutá žena