Odkazy vekov

Kniha Leo Deuela Odkazy vekov nás uvádza do svojrázneho sveta stratených a znovuobjavených antických rukopisov. Pútavo a dramaticky rozvíja dva paralelné príbehy: osudy zainteresovaných vedcov a nadšencov pri objavovaní starobylých písomných pamiatok a zároveň samo svedectvo ľudského ducha o svojej dobe a dejinách. Úsilie zachrániť staroveké rukopisy a diela má svoju históriu. Na jeho počiatku stoja známi italskí humanisti: Petrarca a Boccaccio, ktorí sa cieľavedome podobrali na úlohu zachrániť čo najväčšie množstvo starovekých pamiatok a zachovať ich pre budúcnosť. Vytrvalo, až do vyčerpania prečesávali staré italské mestá, kláštory, kostoly, zanedbané knižnice a odpadové jamy. Odmenou im boli zmrzačené a takmer nečitateľné rukopisy, z ktorých k nim hovorili grécki a rímski klasici. Petrarca a Boccaccio tak isto ako ich bezprostrední nasledovníci Salutati a Bracciolini anticipovali výskum, ktorý sa cez stáročia rozmnožoval o mnohých nadšencov, no predovšetkým o nové antické rukopisné pamiatky. Od knižníc sa prešlo k archeologickým vykopávkam a k systematickému odkrývaniu a dešifrovaniu starobylých zvitkov papyrusu, pergamenu, kože, hlinených tabuliek, ba aj brezovej kôry a hodvábu. Odkaz týchto pochovaných a znovuobjavených písomností je pestrý a rozmanitý. Spoznávame cez ne starovekých básnikov, filozofov, úradníkov a vojvodcov, ale i život jednoduchých občanov: roľníkov, remeselníkov, študentov, vojakov, ktorí napospol vydávajú jedinečné svedectvo o svojej dobe a o živote v nej.