Obdobie veľkých objavných ciest sa začalo v 15. storočí portugalskými plavbami do Indie a Kolumbovou cestou k americkým brehom. Európa sa postupne zoznámila s Novým svetom, s južnou i východnou Áziou a s Afrikou. A hoci Magalhaes sa preplavil cez Pacifik ešte v 16. storočí, záujem o najväčší svetový oceán sa v plnom rozsahu prejavil až v 18. a 19. storočí. V tomto období už Portugalcov a Španielov vystriedali na objaviteľskej scéne najmä Angličania a Francúzi.
Jednotlivý moreplavci boli i zanietenými bádateľmi. Viedli si obšírne denníky a mapovali neznáme moria, pobrežia a ostrovy. Pretože fotografia ešte neexistovala a cítili, že slovo nevystihne krásy všetkých objavených svetov, brávali si na cesty aj školených kresličov. Ich zásluhou sa nám zachoval v podobe rytín umelecko-dokumentárny obraz navštívených krajín, vtedajší spôsob života domorodcov, ich hmotná kultúra, tanec, zvyky, ale i exotické živočíšstvo a rastlinstvo.
