„Také ľahké zranenie, a on zomrel…“ čuduje sa ošetrovateľka Arina, keď v šírej stepi pochovávajú mladučkého poručíka Borisa Kosťajeva. A čitateľ si musí položiť otázku: Zomrel naozaj na ľahké zranenie pleca, či na ťažké zranenie citlivej, ešte chlapčenskej duše, mladého srdca? Veď prvä láska k žene, k rovesníčke Ľusii, sa v ňom prebudila uprostred krutých bojov na južnej Ukrajine, keď mu pred očami zomierali chlapci z jeho čaty, keď mu z očí a z mysle neschádzali hrdinstva i tragédie vojny. Vzťah Borisa a Ľusie je až bukolicky čistý príbeh lásky, ktorý sa uprostred vojnovej hrôzy nevyníma len kontrastne, ale aj ako potvrdenie veľkosti a sily ľudského citu.
ľahko zležaná
