Dvorná radcová, vdova Šarlota Kestnerová, zavíta v roku 1816 do Weimaru, aby spoločne s dcérou navštívila svoju sestru a jej rodinu. Zároveň je pripravená i na to, že sa stretne so svojím priateľom z mladosti, weimarským štátnym ministrom a tajným radcom J. W. Goethem. Od tých čias, čo Goethe v mladíckom zápale zvečnil Lottu ako hrdinku svojho nesmrteľného románu Utrpenie mladého Werthera, uplynulo už veľa rokov, z Goetheho sa stal veľký básnik, dôležitá osobnosť v oblasti kultúry, vedy i verejného života a z Lotty zas mnohodetná matka, vdova a žena poznačená vekom. Napriek tomu jej príchod do Weimaru vzbudí všeobecný rozruch, hneď ju vyhľadávajú hostia z hotela, kde sa ubytovala, ako aj ľudia z Goetheho kruhu, vrátane jeho syna. Pri rozhovoroch s preslávenou Lottou sa odkrývajú situácie z minulosti aj prítomnosti, návštevníci sa zdôverujú a chvália svojím vzťahom ku Goethemu, niektorí vo svojej samoľúbosti majú príčinu i poťažkať si, centrom všetkých debát však stále zostáva – Goethe.
Thomas Mann sa vo svojom románe sústredil nielen na historicky doložené stretnutie Loty a Goetheho, ale aj s hlbokým pochopením prenikol do súkromného a vnútorného života básnika, vyzdvihol význam jeho diela, poukázal na vtedajšie pomery a na vznešené ideály klasického humanizmu, hlboko protirečiace obdobiu tridsiatych rokov 20. storočia, keď napísal tento vynikajúci román.
