Hrdinom knihy je Erik, športovec, kapitán futbalového mužstva známej univerzity, dobrý priateľ, pomocník detí, milujúci syn a brat.
Má 17 rokov a chystá sa nastúpiť do prvého ročníka na Connecticutskú univerzitu. Nikto okrem najbližšieho okolia ani netuší, že tento hybký pozorný mládenec sa púšťa do ukrutného a márneho boja s neľútostnou chorobou. Lekári mu dávajú slabú nádej, takmer nijakú, no on vydrží bojovať štyri a pol roka. Sú to roky, v ktorých vychutnáva život a žije ho tak naplno, ako máloktorý zdravý človek. Iba matka ho vidí vo chvíľach reakcie na drastické lieky, v slabosti, vo chvíľach, keď už-už chce vzdať, ale vidí ho aj vo chvíľach, keď dodáva odvahy iným pacientom, rodičom, súrodencom, milej.
Doris Lundová si námet tejto knihy nevybrala pre jeho zaujímavosť, dramatickosť, pre možnosti, aké poskytuje pri sprostredkúvaní nového poznania, ktoré nemôže nechať ľahostajným nikoho na celej zemeguli, kým veda túto hroznú hrozbu ľudstva neodstráni. Námet vnútila autorke strašná skutočnosť – jej synovi Erikovi zistili lekári leukémiu.
Preto je kniha nielen úzkostlivým pohľadom matky, ale aj vecným pohľadom reportérky na strhujúci zápas človeka v novom, neznámom prostredí, pohľadom, ktorý sprostredkúva čitateľovi nové skúsenosti.
