Dievča z Poľska

Na severných hraniciach nášho štátu, za vysokou Magurou, sú roztratené dedinky Hágy, Reľov, Hanušovce, Matiašovce a ďalšie. Obec Spišská Stará Ves, bývalé sídlo okresu, siaha tesne k brehom hraničnej rieky Dunajec. Bol to jeden z najmenších, ale na prírodné krásy istotne z najkrajších okresov v našej republike. A brehy Dunajca, Tri koruny, Červený Kláštor alebo Pieniny, vlastne celé Zamagurie, to je aj časť mojej mladosti a mojich lások. Od Kalenberku po Lesnícku Hutu tečie povestný Dunajec, dravá hraničná poľská rieka, rieka rybárov, pltníkov a voľakedy aj pašerákov. Lenže rieka nevedela zahatať priateľské a ľúbostné vzťahy, ktoré sa vytvárali na oboch brehoch Dunajca, a nevedela zabrániť ani bojom, ktoré sa tu strhli medzi finančnou strážou a pašerákmi. Prepašované kone zaplavili Spiš, Šariš a celé východné Slovensko. Poznal som niektorých pašerákov osobne, ich svet plný krutosti, ale ja nehy. Knihu Dievča z Poľska som napísal inšpirovaný týmito zriedkavými, ale strhujúcimi udalosťami.