150 rokov slovenskej lyriky

V súčasnej spoločnosti sa čím ďalej tým väčší dôraz kladie na ústnu komunikáciu, ktorá urýchľuje rozširovanie informácií a výmenu skúseností medzi ľuďmi. V tejto súvislosti sa vynoruje potreba prehlbovať rečové znalosti človeka tak, aby myšlienky, ktoré má zverejniť, bol schopný formulovať vecne i kvetnato, logicky a pritom pohotovo. Verejný a kultúrny pracovník už dnes nevystačí iba so znalosťou gramatiky jazyka. Žiada sa od neho viac, žiada sa schopnosť adresne a primerane štylizovať, ako aj schopnosť kultúrne pred verejnosťou vystupovať. Do popredia sa tak dostáva štylistika a rétorika prejavu.
Predkladaná Rétorika nie je súhrnom elementárnych receptov, ale odborne fundovanou prácou, adresovanou používateľovi, ktorý dobre pozná svoj odbor a zákonitosti slovenského jazyka. Prvá časť knihy sa rozhliada po dejinách rétoriky od najstarších čias podnes. Potom sa stručne preberajú základy semiotiky. Jadrom práce je rozbor jazykových a mimojazykových prostriedkov rečníka. V tejto časti sa venuje pozornosť najskôr jazykovým prostriedkom vo všeobecnosti a potom špecifickým rečníckym jazykovým prostriedkom (rečníckym figúram). Nasledujú kapitoly venované zvukovej a pohybovej zložke rečníckych prejavov, po nich kapitola o mimorečových okolnostiach v rečníctve. Knihu uzatvára poučenie o súčasných rečníckych žánroch.
Autor je jazykovedec a vysokoškolský pedagóg, ktorý doteraz publikoval tieto knižné práce: Intonácia rozhlasovej reči (1961), Slovosled a vetosled v slovenčine (1969), Hovory s recitátorom (v slov. 1971, v češt. 1976), Hľadanie profilu básne (1972), Exakte Typologie von Texten (1973), Žánre vecnej literatúry (1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Kapitolky zo štylistiky (1977), Štylistika slovenského jazyka (posledné vyd. 1977), Dramatický text (1979). So zreteľom na autorove vedecké zázemie, na jeho doterajšiu publikačnú činnosť a pedagogickú prax treba predpokladať, že moderná slovenská kniha o rétorike bude dobre plniť cieľ, ktorý si autor a vydavateľ vytýčili.